Nahoru

Virtual City: organizujte život celého mesta

Virtual City je úžasná hra, ktorá precvičí vašu logiku, praktické myslenie a trochu aj reflexy. Staňte sa mestským architektom, plánujte priemyselný, kultúrny a enviromentálny život celého mesta!

Na začiatku (súčasť lite verzie) vás milá slečna prevedie podrobným tutoriálom, prostredníctvom ktorého si vyskúšate princípy hry. Teda nie len poskakujúce šípky ukazujúce prvky ovládania. Začínate úplne jednoduchými úlohami – kúpiť nákladné auto, naplánovať mu trasu napr. z mlynu do pekárne, aby autíčko začalo voziť múku. Ďalšie auto bude voziť mlieko, tretie hotové koláče do obchodu. Aby si naše koláčiky niekto kúpil, zaobstaráte autobus, v obytných zónach postavíte zastávky a autobus bude voziť obyvateľov do obchodu a späť. Roztočili sme biznis, peniažky sa sypú, ideme ďalej!

Ako moderný architekt pamätáte aj na ekológiu. Nakúpite teda nejaké smetiarske autá, aby obišli všetky domy a odpad vozili do recyklačnej továrne. Okrem obchodov ľudia potrebujú aj nejakú kultúru, môžete im preto postaviť fontánku alebo park, vo vyšších leveloch divadlo alebo športový štadión. Občas sa stane, že niekto ochorie alebo vzbĺkne požiar, treba teda postaviť aj nemocnicu a požiarnu stanicu. Keď všetko funguje ako má, obyvatelia sú spokojní, zisky stúpajú a vy postupujete ďalej.

Na prechod do každého ďalšieho levelu potrebujete splniť niekoľko cieľov – väčšinou treba dosiahnuť nejakú hodnotu spokojnosti obyvateľov, životného prostredia, počtu populácie alebo denného príjmu. Inokedy treba dať dohromady lodenicu a vypustiť loď na more, všetko za pomoci prostriedkov, ktorými disponujete v meste.

Každý level vám milá slečna predstaví všeobecný cieľ, ktorý sa snažíte dosiahnuť (všetko je zaobalené do akéhosi príbehu). Raz potrebuje pomôcť s pozdvihnutím priemyslu, inokedy spokojnosti ľudí, inokedy vám ukáže len pustú zalesnenú plochu a povie: „Stavaj a rozvíjaj!“.

Čo je na hre podľa mňa úžasné je, že sa naozaj cítite ako keby ste vládli svetu. Keď vidíte všetky tie chutné domčeky, fungujúcu dopravu, rozvíjajúce sa podniky, jednoducho udržiavané a prosperujúce mesto a vidíte, že vy to máte na svedomí, je to príjemný pocit a predstavu, že by ste to dokázali aj v reálnom svete.

Možno sa pýtate, kde je háčik, a čo vlastne robí hru takou zaujímavou? Nie je to len „klikačka“, aj keď sa to tak zo začiatku zdá. V prvých leveloch ale ide len o to, aby ste sa dostali do systému fungovania mesta. Milá slečna vám vysvetlí, čo presne musíte urobiť. V ďalších leveloch vám ale napr. len povie: „doruč 5 koláčov do obchodu“, a vy už musíte vedieť, čo treba spraviť, aby ste to mohli zabezpečiť (postaviť príslušné továrne, keď treba aj cesty, niekedy dokonca treba rozviť úplne iný druh obchodu ako ten, ktorý máte v náplni práce – napr. na spustenie predaja automobilov potrebujete najskôr zarobiť peniaze predajom nábytku).

Hra nemá žiadnu oslnivú grafiku, ale prídete na to, že ju ani nepotrebujete. Jediné, čo mi už niekedy liezlo na nervy bolo neustále ťukanie – keď vám v jednej chvíli hlási, že sa vám v 60 domoch nahromadili neodvezené smeti, môžete si buď počkať, kým ich smetiarske autá neodvezú, alebo ich postupne vyklikať.

Dalo by sa pospomínať ešte viac o tejto originálnej hre, ak vás ale zaujalo aspoň to, čo som napísala, určite vyskúšajte aspoň lite verziu. Tá plnohodnotná, so všetkými levelmi, je trochu drahšia (5,49 €), ja som si osobne počkala a kúpila ju v akcii. (Malá poznámka – viac sa oplatí kupovať na iPad, pretože na iPhone verzii sa na tom človek asi dosť nascrolluje).  A ak náhodou poznáte niečo podobné, dajte mi vedieť do diskusie.

  • http://www.facebook.com/cz.krecek Filip Pospec Pospíšil

    Připomíná mi to simcity. :-) Ale ta cena mi připadne vysoká, takže já prozatím kupovat nebudu.

  • Dogdollars

    Bože můj, dnes je zadarmo, proč by jsi ji kupoval?!!!!!

    • http://twitter.com/kozakr Roman Kozák

      Možná proto, že to psal před necelým rokem… :)

    • http://www.facebook.com/people/Petr-Koza/100000987264842 Petr Koza

      Před rokem „asi“ ne… :D

  • Pingback: bill

  • Pingback: Adrian